Ako som prežila Lampu s Vladimírom Palkom

Autor: Romana Schlesinger | 13.6.2011 o 1:52 | (upravené 17.6.2011 o 10:10) Karma článku: 13,58 | Prečítané:  33202x

Keď mi napísal Štefan Hríb s ponukou na Lampu s Vladimírom Palkom, moja prvá myšlienka bola – chcú ma zdiskreditovať. Už im asi lezie na nervy tá záplava pozitívnych dúhových článkov a rozširujúci sa rad podporovateľov LGBT práv. Isto si na mňa vymysleli nejakú kulehu. Tak teda, prijmem, alebo sa mám naozaj čoho báť a odmietnem?

V ten istý deň sa mi totiž dostal do rúk výtlačok .týždňa, kde o mne pani Čobejová napísala úžasne bulvárny článok: http://www.tyzden.sk/casopis/2011/23/duhova-aktivistka.html. Poskladala dokopy niekoľko citácií, ktoré získala veľmi jednoduchou lustráciou internetu, pred každý uvedený fakt dosadila slovíčko „vraj“ alebo „údajne“ a dokonca zapochybovala aj o mojej skúsenosti s antisemitizmom na škole a nazvala ho – ideálnou vyfabulovanou historkou, ktorá mi pomohla odštartovať kariéru.

Tak som si na to zapálila a ešte raz si prečítala článok o mne – bezo mňa, pri druhom čítaní som v ňom objavila aj veľkú dávku dešpektu k môjmu veku a tak som si zapálila ďalšiu. A rozmýšľala som – možno je 24 naozaj málo na poučovanie celého Slovenska o potrebe práv pre LGBT ľudí, možno som kúsok aj mladá drzá vykrikovačka. V hlave sa mi prehrávali okamihy a situácie, ktoré som za to necelého štvrťstoročie prežila – no a potom som sa rozhodla a odpísala Hríbovi. Nebolo to gesto vzbury, ani dokazovania dospelosti niekomu o desaťročia staršiemu. Urobila som to primárne pre seba. Bola som zvedavá – zvedavá, či som skutočne tá, ktorou si myslím, že som. Okamžite mi do hlavy vošli obrázky: mojej milovanej Katy (ako by asi bola sklamaná, keby som do toho nešla, aj keď by mi to nikdy nepovedala), mojej ex milovanej Hany Fábry (ktorá ma naučila veľkú väčšinu z toho, čo viem) a obrazy z Dúhového PRIDE...obrázky ľudí, ktorí boli prvýkrát v živote vonku, alebo tých, ktorí sú vonku už 50 rokov a aj tak si nemôžu povedať „áno.“

A tak sa mi stiahol žalúdok a v deň vysielania som sedela celý deň na gauči a snažila sa rozprávať s imaginárnym Palkom. Snažila som sa ho presvedčiť, že mám pravdu. Nešlo to. Volala mi mamka – pýtala sa, čo si do telky obliekam a pripomenula mi, ktorý púder je najlepší na kameru. Dostala som desiatky podporných esemesiek a pár silných objatí od svojej ženy. Stále som však nevedela ako presvedčím svojho oponenta. Rozklepaná som vošla do štúdia.

NO A POTOM TO PRIŠLO

Približne v desiatej minúte vysielania som si uvedomila, že som šťastná. ŠŤASTNÁ – že aj napriek tomu, že sa nemôžem vydávať za svoju ženu, že aj napriek tomu, že naše dieťa by v súčasnosti nemalo dve matky, ale len jednu a aj napriek tomu, že nás 4.júna strážilo 300 policajtov – som šťastná. Pretože svojím argumentom a všetkému čo hovorím úprimne verím, že si nič nemusím vymýšľať, že sa na nič nemusím hrať. Vraj som bola podľa viacerých čo pozerali v ľadovom pokoji – možno navonok. Vo vnútri som bola dojatá, úprimne dojatá od samého začiatku po úplný koniec. Zistila som, že dokážem prechovávať emócie aj voči oponentovi. Vladimír Palko ma dojal niekoľkokrát – a skutočnosť skrz ktorú ma dojal najviac si nechám pre seba. Pretože je to veľmi osobné – i napriek tomu, že on nás - lesby, gejov, bi a trans ľudí označoval primárne skrz sex, ja som nedokázala zaútočiť žiadnou ideológiou ani ničím intímnym, či už také existuje alebo nie – pretože mi to za to nestojí, pretože viem, že skôr či neskôr pravda zvíťazí a možno aj preto, že som chcela obhájiť tých svojich 24 rokov, ale predovšetkým – som chcela reprezentovať tých 1600 lesieb, gejov, bisexuálnych, transgeder a heterosexuálnych ľudí, ktorí prišli 4.júna na Hviezdoslavovo námestie.

A to, čo som povedala v úplnom závere – to, že verím v spoločnosť, ktorá je otvorená pre všetkých – i pre kresťanov ako Palko a pre lesby ako Schlesinger – tomu skutočne verím. A veľmi sa na to teším. Posilnil si ma Vladimír Palko a nemyslím si, že o tom vieš. Ďakujem.

Môj skvelý kolega Rišo, ktorý bol so mnou v štúdiu ma zaviezol domov. Moja najúžasnejšia žena ma už čakala vo dverách – a viete, čo sme robili hneď ako som vošla? ...varili sme párky, bavili sa o Lampe, čítali si ďakovné maily a komentáre, čistili zuby, tešili sa, že som to zvládla bez toho aby som zaklamala, prekročila svoj tieň, urazila alebo zaútočila na oponenta.

 

No a potom – potom sme robili presne to, čo Palko označil za podstatu LGBT práv. Škoda, že ani len netuší, že milovanie je ako úspešná diskusia – že je to vyvrcholenie tých najúprimnejších argumentov a emócií.

A presne preto, pre tú neskutočnú silu a vieru v to, čo robíme – POKRAČUJEME a budeme pokračovať, kým si raz nesadnem so svojou ženou a deťmi do kaviarne vedľa Palka a jeho rodiny s vedomím, že sme si rovní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?